Bolesť kĺbov

Najčastejšou príčinou bolestí kĺbov sú zranenia, neprimerané namáhanie kĺbov a reumatizmus. Popri bolesti sa môžu objaviť opuchy kĺbov a v niektorých prípadoch i hematóm.

Vyvrtnutie a natrhnutie väziva v kĺbe a kĺbového púzdra

Vyvrtnutie je výsledkom prudkého pohybu alebo pohybu nesprávnym smerom.

Pri slabom až miernom vyvrtnutí je kĺb citlivý na dotyk a bolestivý, hlavne pri pohybe. Objaví sa mierny opuch. Vyvrtnutie strednej intenzity spôsobuje pocit nestability pri záťaži.

Pri silnom vyvrtnutí je postihnutý kĺb veľmi bolestivý, do značnej miery opuchnutý, nemôžeme ho zaťažiť. Pokožka na postihnutom mieste je svetlá a vďaka krvácaniu sa môže objaviť hematóm. Je veľmi ťažké rozoznať toto zranenie od zlomeniny alebo vykĺbenia.

Nasvet Rada: Čo robiť pri bolesti kĺbov

Existuje veľa možností samoliečenia.

  • Ak je bolesť výsledkom nadmernej a opakovanej námahy, mali by ste oddychovať a vyhýbať sa činnostiam, ktoré zvyšujú bolesť.
  • Priložte studený obklad na postihnuté miesto, predídete tak opuchu, tvorbe modrín a uľavíte od bolesti. Neskôr by ste mali zranenie zahriať, tak sa zvýši prívod krvi do postihnutých tkanív. Týmto spôsobom je tkanivám poskytované väčšie množstvo výživných zložiek a kyslíka, a tak sa zregenerujú rýchlejšie.
  • Analgetiká môžu byť veľmi nápomocné v týchto prípadoch, pretože svojím pôsobením uľavujú od bolesti a súčasne redukujú zápal.
  • Mali by ste vykonávať cvičenia odporúčané lekárom. Stimulujete tak cirkuláciu krvi v tele, a tým následné urýchlenie hojenia.
  • Redukcia telesnej hmotnosti redukuje príznaky ochorenia, zlepšuje ohybnosť kĺbov a má pozitívny účinok na všeobecnú psychickú pohodu.
  • Fyzické cvičenie posilňuje svaly, čo podporuje pevnosť kĺbov a ich ohybnosť.

Obisk Návšteva lekára je nevyhnutná ak:

  • bolesť alebo opuch sú silné
  • sa vyskytuje pukanie kĺbov
  • nemôžete hýbať alebo zaťažovať postihnutý kĺb
  • máte podozrenie na natrhnutie svalu alebo zlomeninu
  • bolesť je sprevádzaná zvýšenou teplotou, znecitlivením a pocitom brnenia
  • postihnutá oblasť je horúca a červená
  • bolesť neustúpi napriek samoliečeniu
Bolesť kolien

Kolenný kĺb sa skladá zo stehennej kosti (femur), vretennej kosti (tibia) a knee cap (patella). K týmto kostiam je pripojených veľa svalov a väzov. Pri pohybe sa knee cap kĺže cez the shallow groove stehennej kosti.

Nejčastější příčiny bolesti kolene zahrnují:

  • opotrebovanie the knee cap a chrupavky v dôsledku nesprávneho sledovania the knee cap in the femoral groove, keďže sa nekĺže hladko po the femoral groove a tlačí na stehennú kosť a chrupavku nachádzajúcu sa medzi nimi,
  • artróza,
  • zranenie kolena (natiahnutie, vyvrtnutie/vykĺbenie, kolenné väzové lacerations, poranenie kĺbovej chrupavky),
  • zápal šlách a púzdier spôsobené príliš veľkou alebo opakujúcou sa záťažou kolenného kĺbu.

Niektoré iné faktory môžu tiež spôsobiť bolesť kolena:

  • slabosť stehenných svalov, čo spôsobuje nerovnováhu tlaku, ktorý vzniká pozdĺž knee cap,
  • ploché nohy,
  • nadváha.
Bolesť lakťa

V lakťovom kĺbe sa spájajú tri kosti – nadlakťová alebo humerus a dve predlakťové kosti: radius a ulna.

Príčiny bolestí lakťového kĺbu sú:

  • zápal šľách v mieste ich upínania na kosti, zvyčajne spôsobené prepínaním pri športových aktivitách (horolezecký, golfový alebo tenisový lakeť),
  • infekcia v kĺbe,
  • vyvrtnutie,
  • reumatizmus.
Bolesť ramien

Vedeli ste?

Bolesť ramien je druhým najbežnejším problémom, s ktorým športovci navštevujú lekára. Tým najčastejším je bolesť kolena.

Bolesť ramena vzniká z rôznych príčin. Často je následkom vývoja v kĺbe, ale tiež môže signalizovať bolesť prenášanú z iných častí tela (napr.: krk, hlava, orgány hrudnej a brušnej dutiny). Bolesť sa môže rozšíriť z ramena do nadlaktia.

Bolesť ramena a kĺbu sa zhorší vtedy, ak ležíme na postihnutom ramene, hlavne v noci, keď si toho nie sme sami vedomí.

Bolesť bedier

Najbežnejšou príčinou bolesti bedier je artróza.

Reumatizmus

Reumatizmus je sprevádzaný bolesťou kĺbov, čo je zvyčajne dôsledok degeneratívnych zmien (artróza) a zriedkavejšie zápalu (artritída). Tieto zmeny spôsobujú viac či menej výraznú stuhnutosť tela, prekážajú pri pohybe a sú často sprevádzané opuchmi a bolesťou kĺbov.

Zistite viac o rôznych druhoch reumatizmu:

Artritída – zápal kĺbov

Vedeli ste?

Reumatoidná artritída najčastejšie postihuje ľudí vo veku 30 až 50 rokov. Je viac rozšírená u žien než u mužov.

Artritída je zápalové reumatické ochorenie. Je to autoimunitné ochorenie jež je charakterizováno otokem postižených kloubů a je doprovázeno bolestí, citlivosti a ztuhlostí, především v ranních hodinách. Postižená oblast je obvykle teplá a červená. Časem mohou klouby zcela ztuhnout.

Artritída zvyčajne najprv postihuje malé kĺby (prsty na rukách a nohách), neskôr môže postihnúť členky, zápästia, kolená a lakte. Tiež môže mať vplyv na iné orgány.

Artróza – opotrebovanie kĺbov

Pre artritídu je charakteristické postupné opotrebovávanie chrupavky a následné opotrebenie kĺbu. Ide teda o degeneratívnu zmenu, ktorá je zvyčajne ovplyvnená vekom, ale taktiež môže byť výsledkom nadmerného zaťažovania kĺbu. Artróza najčastejšie postihuje chrbticu, bedrá a kolená.

S pribúdajúcim vekom chrupavka stráca svoju celistvosť, začína sa rozpadávať a postupne sa stenšuje alebo úplne zmizne. Nasleduje zvýšená tvorba kostnej hmoty a objavuje sa kostný výrastok alebo osteophytes. Bolesť vzniká pri preťažení, pri rannom stuhnutí kĺbov, stuhnutí po oddychu a nedostatočnom pohybe.

Vďaka zvýšeniu zápalových sprostredkovateľov sa niekedy môže objaviť druhotný zápal kĺbového puzdra, ktorý, na rozdiel od zápalu pri reumatoidnej artritíde, je obmedzený len na jeden kĺb.

Príčiny vzniku artrózy stále ešte nie sú úplne známe. Dôležitú úlohu zohrávajú nasledujúce faktory:

  • vek,
  • biomechanické namáhanie, ktoré ničí chrupavku a podložný kĺb,
  • biochemické zmeny na chrupavke a kĺbnom puzdre, a
  • genetické faktory.

Nasvet Rady: Čo robiť pri reumatizme

Pri reumatizme lekár určí diagnózu a zodpovedajúcu liečbu. Cvičenie a komplexná rehabilitácia je pre pacienta veľmi dôležitá. Na liečení sa posieľa pacient, jeho osobný lekár, špecialista a rehabilitačný pracovník.

Aký druh samoliečenia môžete zvoliť?

  • Vyhýbať sa pohybom postihnutých kĺbov, ktoré nie sú nevyhnutné
  • Pravidelne vykonávať cvičenia, ktoré pôsobia na
    • udržanie ideálnej hmotnosti tela, alebo redukciu nadváhy,
    • udržiavanie pružných svalov, a
    • kontrolu nad symptómami ochorenia.
  • Vyhýbať sa športovým aktivitám, ktoré zaťažujú kĺby (tenis, beh, chôdza do strmých kopcov). Odporúčané športy sú plávanie, bicyklovanie a krátke prechádzky s prestávkami na oddych.

Pri miernych bolestiach môžete užívať analgetiká, ktoré sú dostupné v lekárni bez lekárskeho predpisu.

Obisk Návšteva u lekára je nevyhnutná keď:

  • bolesť trvá dlhší čas a znižuje schopnosť pohybu,
  • pociťujete bolesť i pri oddychu,
  • si všimnete opuch kĺbov a začervenanie pokožky na postihnutom mieste,
  • máte pocity brnenia.
© Copyright Krka, d. d., Novo mesto Právne informácie Ochrana osobných údajov
NALGESIN - LOADING...